Zakliata panna vo Váhu a divný Janko

„Často blúdim, táram sa cez celý boží deň, / hľadajúc kolenačky aspoň dáky kameň, / na ktorý by si oprel boľavú hlavičku / a zadriemal zmorený aspoň len trošíčku. / Ale čo je nemožnô, to ani nehľadaj, / pokoja mať nemôžeš, všetko kričí: hybaj!…“ Dedina i najbližší nechápu Janíka, ktorý je divný a ukrutný. Pre nepochopenie vyhľadáva samotu a prírodu. Janko sa raz v noci vybral z domu. Uprostred Váhu uvidel zakliatu pannu… Povinné čítanie. Klasika zo Zlatého fondu SME.
více informací