Môj brat nemá brata

Rukopis Môj brat nemá brata sa umiestnil na treťom mieste v už spomínanej autorskej súťaži v kategórii literatúra súčasných detí. Už sám vtipný názov upútal porotu a jej záujem neopadol ani pri čítaní na seba nadväzujúcich príbehov, skĺbených do jedného celku. Provokujúce tajomstvo skryté v názve sa vyjaví hneď na prvých stránkach, ale pokračovanie nie je také priamočiare. Teplé ladenie , korenené jemným humorom a hláškami najmladšej spomedzi troch súrodencov Jucky, má celý rukopis, avšak sa v ňom často hovorí aj o vážnych veciach: vzájomných vzťahoch detí v rodine, vzťahov rodičov a detí, založených na láske, porozumení a napokon i schopnosti a ochote pomáhať cudzím, potrebným. Ten cudzí je v našom prípade Jerguš, ktorého mama pracuje v Rakúsku, otec odišiel nevedno kam a stará mama, u ktorej žije, nešťastne spadne z rebríka. A a keďže jej poranenie je vážne, musí ostať dlhší čas v nemocnici. Jerguš osamie, sám v domci na kraji mesta. Čo si počne? Podľa matky by mal odísť kamsi na východné Slovensko k príbuzným, kde ho však ani veľmi nepoznajú a on ich tiež nie. Je to náhoda, nie je, že rodine, ktorú sme práve predstavili, nedlho predtým uletí andulka a zamieri si to rovno k domčeku, kde sa pri jej hľadaní jej členovia zoznámia s Jergušom aj s jeho starou mamou? Ktovie, ale dôležité je, že užialeného chlapca v pravý čas nájdu a bez váhania mu ponúkn
více informací