Zákaz reformatio in peius v správnom trestaní - Zuzana Hamuľáková

V európskej právnej kultúre má inštitút zákazu reformatio in peius hlboké korene siahajúce do obdobia antiky. Jeho podstata spočíva v zákaze zmeny postavenia obžalovaného k horšiemu, ak bol opravný prostriedok podaný len zo strany obžalovaného alebo ak ho podala iná oprávnená osoba v jeho prospech. V slovenskej právnej úprave inštitútu zákazu zmeny k horšiemu sa odzrkadľujú nedostatky právnej úpravy správneho trestania v podmienkach Slovenskej republiky. Kým v oblasti trestného práva a v oblasti priestupkového práva ako zásada opravného konania inštitút zákazu reformatio in peius upravený je a v praxi sa uplatňuje, v rámci vyvodzovania administratívnoprávnej zodpovednosti za iné správne delikty ako priestupky je situácia podstatne komplikovanejšia. Pre zodpovedanie otázky, či sa v určitom konaní o správnych deliktoch má zásada zákazu reformatio in peius použiť, prípadne v akom rozsahu, je nevyhnutné identifikovať a analyzovať právny predpis regulujúci konanie o určitom správnom delikte. Vzniká tým však rozdielny právny režim uplatňovania zákazu reformatio in peius v prípade obvineného z priestupku a v prípade obvineného z iného správneho deliktu. Otázku uplatnenia zákazu reformatio in peius v konaniach o iných správnych deliktoch možno teda z pohľadu súčasnej právnej úpravy a názorov odbornej verejnosti označiť za ambivalentnú a za značne rozporuplnú.
Predkladaná monograf
více informací a parametry