Už musím ísť - diskuze

Príbeh chlapca očami jeho matky o nerovnom bojis ťažkou chorobou. Nádej, radosť a očakávania sastriedajú s beznádejou, smútkom či sklamaním.Tento príbeh nie je ojedinelý. Je veľa rodín, ktoréo dieťa prichádzajú alebo ho už stratili. Ako všakprežili posledné týždne života a čo im pomáhalo?Lebo je zrejmé, že pri odchode zo života môže byťv rôznych prípadoch rozdiel. Autorka sa s čitateľmidelí o skúsenosť, že v paliatívnej starostlivosti sa dádožiť bezbolestne, pod kontrolou a navyše v kruhurodiny. Že aj v terminálnom štádiu sa ešte môže žiťnaplno, prijímať všetko, čo deň ponúka a tešiť saz každého nového rána. Takto sa v rodine snažilizvládnuť ťažkú etapu života.Väčšina ľudí sa domnieva, že súčasne trpieť a žiťnaplno sa nedá. Autorka a ľudia, ktorí ju sprevádzaliv ťažkom období odchodu jej syna do večnosti, všakvedia, že s otvoreným srdcom, ktoré sa nevyhýba aniutrpeniu ani radosti, je možné prežívať bolesť a radosťzároveň a žiť naplno. Život bez utrpenia neexistujea tak je to vlastne jediná cesta k naplneniu.Kniha je venovaná každému, koho poznačila stratablízkeho človeka, kto hľadá pokračovanie svojejživotnej cesty, potrebuje sa posunúť, nasmerovaťči naučiť sa žiť v novej situácii. Kniha však zaujmea obohatí aj čitateľov, ktorí nič podobné neprežili.
více informací