Ten z mesta - Andrea Turňová

Ozvalo sa klopanie na dvere.
Trhlo mnou.
Stuhla som a nebola schopná vykročiť k dverám.
„Kto je tam?“ opýtala som sa razantnejšie, ale odpovede som sa opäť nedočkala. „Škoda, že tie dvere nemajú priezorník a bezpečnostný zámok!“
Podišla som k dverám a otočila kľúčikom – vždy som sa zatvárala, pretože z vonkajšej strany nebola guľa. Cítila som sa tak bezpečnejšie.
Otvorila som.
„To ti teda trvalo, kým si rozhýbala ten svoj pekný zadok!“ Hľadela som ako vyoraná myš, ba čo viac, akoby ma prešlo tridsať kombajnov po ukončení žatvy.
„Ty?“
Nastala obrovská slovná pauza, pretože som sa spamätávala z toho, ako ma našiel.
„Čakala si vari niekoho iného?“ suverénne položil otázku a ja som na neho naďalej zízala ako svätý za dedinou.
„Ty, ty… Ako si ma našiel? Odkiaľ vieš, kde bývam?“ vyriekla som bez akéhokoľvek nádychu.
„To sa budeme rozprávať medzi dverami?“ Nestihol dopovedať a už sa pretlačil popri mne do bytu. Otočila som sa za ním a sledovala, ako vrtí zadkom a vstupuje do obývačky.
„Fajn, už vážne dosť. Nemôžem ti povedať, že si dokonalý v každom smere.“
„Nie? A to už prečo?“
„Nuž, aby ti nenapršalo do nosa. Si zazobaný, kus krásneho chlapa, a dokonca aj v posteli vieš robiť zázraky.“
„No vidíš, toto znie lepšie.“ Usmieval sa ako stredoškolák, ktor
více informací a parametry