Postele - Pavel Džuban - diskuze

Posteľ sprevádza človeka celým životom. Strávi v nej približne jeho tretinu – či už vo svojej, alebo v nejakej zaujímavejšej. No dobre, v divokých dobách dospievania sa vyspí aj pod širákom či pod kriakom, ale kniha nie je o spaní. Spanie je z hľadiska postele asi to najmenej zaujímavé. Niekedy je zaujímavá posteľ samotná, či už konštrukciou, veľkosťou alebo umiestnením; inokedy to, čo sa deje pod ňou, na nej, vedľa nej, či v nej – o čom by vedel rozprávať napríklad roztoč.

Niekedy je problém sa do postele dostať, inokedy ju opustiť. Manželské, poschodové, nafukovacie, zvinovacie, „kolísavé“, vodné, to všetko patrí do tejto knihy. Od prvej po poslednú. A mnohé postele sú výnimočné. Či už tým, kto je v nej, kto ju dodal alebo len tým, že vôbec je. S čím všeličím postele súvisia! Predstava postele samozrejme priamo evokuje súvisiace dráždivé predstavy, no a pár príbehov ich skutočne aj naplní. Vo všetkej počestnosti… Prinajmenšom z hľadiska čitateľa.
Postele

„Jéžiš, ty si mi teda foter, tatko!“ zasmiala sa a doslova mu vrazila dieťa do rúk. „Na a kúp! A prestaň sa vyhovárať!“

Zľakol sa. Už dva týždne sa mu darilo vyhýbať kúpaniu dieťatka – celý ten čas, čo ich má doma. Myslel, že nenápadne, no ukazuje sa, že ho jeho žena prekukla. Zrazu má dieťa v náručí, vlastne v rukách. Dieťa do dvoch dlaní. Pres
více informací a parametry