Karmínové hortenzie časť 2. - Monika Wurm

„Vždy si bola vzdorovitá,“ pokračoval ticho, „ale to sa teraz skončí.“ Palcom mi prešiel po spodnej pere, pomaly, takmer skúmavo a jemne ju pootvoril, keď sa ku mne naklonil bližšie. Tvrdosť jeho tela sa aj cez látku uniformy pritlačila o moje stehno – neprehliadnuteľná pripomienka jeho neochvejnej kontroly. „To znamená… že ma teraz zabiješ?“ zašepkala som. Hlas sa mi zachytil v hrdle, sotva ma mohol počuť, zatiaľ čo strach vo mne rástol a spolu s ním aj zakázané vzrušenie, ktoré mi pulzovalo žilách. „Mal by som,“ odpovedal takmer hravo, „no neurobím to… aspoň nie zatiaľ.“ Xavriel sa ticho zasmial. Ten zvuk mi zavibroval priamo v hrudi. Jeho druhá ruka skĺzla nižšie, až spočinula na oblúku môjho bedra a bez námahy si ma pritiahol ešte bližšie. Zachvela som sa. „Je zaujímavé sledovať, ako sa ma zrazu bojíš,“ zamrmlal pri mojich perách. „Bude to celkom zábava, keď ma konečne začneš rešpektovať!“ Schmatol ma za vlasy a hlavu mi prudko otočil do strany. Jeho dych ma popálil na krku, kým jeho slová niesli temný prísľub. Xavrielove prsty sa mi pohrávali s bradou, zdvihli ju o trochu vyššie, aby som sa nemohla vyhnúť jeho skúmavému pohľadu, a zatiaľ jeho druhá ruka privlastňujúco stisla môj bok. Kolená sa mi podlomili a telo sa k nemu nevedomky prehlo – napriek hrôze, ktorá mi práve zvierala dušu… V tej chvíli mi bolo jasné, že ak chcem prežiť, budem sa mu m
více informací a parametry