Hry o lásku

Keď sa s ňou Drahomír po prvýkrát stretol, mala len šestnásť rokov. On osemnásť. Zaujala ho na prvý pohľad, na prvý dotyk s jej krásnym, tancom vytvarovaným telom, na prvé vdýchnutie jej vône s jemnou prímesou fialiek. Rozhovor s ňou bol príjemný a uvoľňujúci. Tanec s ňou bol romantický i zmyselný... bola stelesnením jeho ideálov o dievčati. No potom z jeho života zmizla rovnako rýchlo, ako doň vošla, a on ani len netušil, kde ju hľadať. Nemal jej telefónne číslo, nevedel, odkiaľ pochádza, nepoznal ani jej skutočné meno. Prešli roky a ich cesty sa opäť preplietli. Keď ju Dade zbadal na autobusovej zastávke, neveril vlastným očiam. Žeby mu osud predsa len žičil? Tentoraz sa rozhodol neprepásť príležitosť a zistiť o nej všetko. Úplne všetko. Lenže záhadná dievčina mu opäť neprezradila o sebe nič a jediné, čo u nej docielil, bol prísľub, že mu dovolí nahliadnuť do jej života len vtedy, ak ich náhoda zvedie spolu do tretice. „Nič viac mi nepovieš?“ „Nie,“ zasmiala sa na jeho výraze. „Veríš predsa v osud,“ doložila tajomným hlasom. Nevyznal sa v nej a nevedel určiť, či to myslí vážne, alebo si z neho len uťahuje. Hnevalo ho, že nevie nahliadnuť do jej hlavy, a zároveň ho to dráždilo, o to viac sa chcel pokúšať. Čo by ste robili na Dadeho mieste? Čakali, možno i ďalšie nekonečné roky, alebo tej náhode trochu pomohli? Dade si zvolil druhú možnosť a jeho úsil
více informací a parametry