Rozhodovacia činnosť súdov a náboženstvo

V dejinách prítomný fenomén náboženstva ako spoločenského tmelu je od moderných čias nahrádzaný štátom, ideológiami alebo médiami. Realita sa delí na sakrálnu a profánnu sféru, symboly, jazyk, hodnoty a normy sa sekularizujú, a v spoločnosti sa v súvislosti s fenoménom náboženstva čoraz častejšie používa plurál. Z pohľadu človeka to znamená nielen oddelenie svetskej a náboženskej autority, ale v rôznej miere aj zavedenie dichotómie normatívnych systémov, ktorým je subordinovaný. Osobitne možno v tomto kontexte vyzdvihnúť dichotómiu náboženstva a práva. Oba skúmané prvky môžeme charakterizovať ako spoločenské regulatívne systémy. Náboženské normy môžu byť súčasne aj z pohľadu štátnej moci normami právnymi, napríklad, ale nielen, v niektorých štátoch s prevažujúcim islamským náboženstvom. Náboženstvo, resp. cirkev, má vlastný systém právnych noriem, spomeňme napríklad kánonické právo, a tieto sa dostávajú do interakcií napríklad v systéme vzťahov štátu a cirkví, keď štát reguluje rôzne otázky súvisiace s náboženstvom (napr. otázku slobody vierovyznania, otázku postavenia cirkví a náboženských spoločností) alebo v súvislosti s výkonom povolania a vzniknutými problémami výhrady svedomia formovaného náboženstvom, alebo v životných situáciách, ktoré sa dotýkajú rozhodovania vo vzťahu k úkonom súvisiacim s ponímaním podstaty života. Predkladaná pu
více informací